Baníctvo na východnom Slovensku, t. j. v oblasti Spišsko – gemerského rudohoria má svoje počiatky v dávnych časoch, ale svoju slávu prežívalo koncom stredoveku a začiatkom novoveku. Vtedy v obdobiach najväčšej prosperity baníctva na tomto území vznikali početné banské osady a mestá s dôležitým ekonomickým významom pre celé Uhorsko, ktorého súčasťou bolo aj terajšie Slovensko. Jeho znova oživenie nastalo hlavne po druhej svetovej vojne, po znárodnení priemyslu, keď Československo nastúpilo cestu výstavby socialistickej spoločnosti. V tomto období geológia a baníctvo mali prioritné postavenie, ale aj niektoré tienisté stránky. Po nežnej revolúcii v roku 1989, keď sme sa otvorili svetu, pre baníctvo nastáva tvrdá realita svetovej trhovej ekonomiky a hlavne rudné baníctvo sa ocitlo vo výraznom útlme.

V predkladanom príspevku poukazujeme na význam baníctva pre túto oblasť Slovenska v minulosti, keď baníctvo tu malo výsadné postavenie. Postupne tu vznikali banícke osady a mestá v 13. a 14. storočí, a to Jasov, Dobšiná (1243), Gelnica (1264), Spišská Nová Ves (1268), Nálepkovo (1290), Rožňava (1291), Smolník (1327), Slovinky, Krompachy, Žakarovce (1368), Nižná Slaná (1417) a iné. Pamiatke vzniku banských miest a osád, ale aj iným výročiam súvisiacim s baníctvom tejto oblasti sú venované aj novodobé medaily. Tie poukazujú umeleckou formou na historické skutočnosti, ale výtvarnou stránkou odzrkadľujú aj súčasný stav medailérskeho umenia u nás, ktoré vďaka kremnickej mincovni má dlhodobú tradíciu.

Z medailérov predstavíme tu predovšetkým akademického sochára Andreja Petra, ktorý v Mincovní Kremnica, š. p., nepretržite pôsobil viac ako 41 rokov (1937 – 1978). Za uvedené obdobie vytvoril úctyhodné umelecké dielo a pokiaľ ide o medailí a plakety tak ich bolo viac ako 250. Ďalej sa venoval tvorbe insígnií a vyznamenaní, ale jeho práca bola v značnej časti zameraná aj na mincovníctvo. Z jeho tvorby vyberáme iba medaily týkajúce sa popisovanej problematiky. Okrem neho predstavujeme tu medailérsku tvorbu aj ďalších autorov, ktorí svojimi medailami prispeli výraznejším spôsobom pri prezentácii baníctva tejto oblasti.

Udeľovanie banských výsad rozvíjajúcim sa banským osadám a mestám patrilo k vytváraniu vhodných ekonomických podmienok ťažby a spracovania rudných surovín, čo však priaznivo ovplyvňovalo aj moc panovníka pri zaisťovaní celistvosti krajiny z hľadiska feudálneho spoločenského poriadku. Takýmto spôsobom vznikajú banské mestečká a mestá v dolnouhorskej – stredoslovenskej a hornouhorskej – východoslovenskej oblasti (Marsina, 1973, 1990; Ratkoš, 1974; Juck, 1990).

Z hľadiska udeľovania výsad sú dôležité aj zväzky, či spoločenstvá banských miest. Najprv na strednom Slovensku došlo k združeniu 7 banských miest, a to približne v 80 rokoch 14. storočia. Neskoršie vznikol zasa zväz siedmich východoslovenských banských miest, ktorý si dňa 26. 12. 1487 v Košiciach (vtedajšej metropole Horného Uhorska) potvrdil vlastný štatút (Halaga, 1990). Do zväzu patrili nasledujúce banské mestá: Gelnica, Smolník, Jasov, Rožňava, Spišská Nová Ves a Telkibaňa i Rudabaňa (v Maďarsku). Gelnica, ako najstaršie banské mesto tejto oblasti a s vlastným banským právom, malo v tomto združení výsadné postavenie. Všetky banské mestá prisahali podriadenie sa Gelnici a súčasne sa zaviazali, že budú dodržiavať banské právo, ktoré mala Gelnica zapísané vo svojej knihe (Marcinko, 2004). V dôsledku zániku zväzku anských miest koncom 16. storočia, nastali aj zmeny v postavení a v aplikácii partikulárneho banského práva. Roku 1573 bol vydaný Maximiliánov banský poriadok, ktorého hlavnou funkciou bolo podriadenie všetkých banských podnikov ústrednej štátnej správe a znamenal formálny koniec účinnosti gelnického banského práva.

V Rakúsko-Uhorskej monarchii došlo v roku 1854 k prijatiu jednotného banského zákona, ktorý znamenal koniec roztrieštenosti v banskom práve a s určitými obmenami bol aplikovaný aj v Československej republike až do roku 1957. Stav baníctva na Slovensku a súvisiaceho zákonodarstva s jeho činnosťou v centrálne plánovanom hospodárstve v rokoch 1945 – 1990 je sumarizovaný v kolektívnom diele o dejinách baníctva (Zámora a kol., 2004)

Medaily a plakety sú umeleckými dielami realizovanými v kove. Okrem umeleckého stvárnenia majú aj určitú výpovednú hodnotu a tak sa stali vhodným prostriedkom zaznamenávania významných historických udalostí. Podľa spôsobu výroby delíme medaily a plakety na liate a razené. Liatie medailí a plakiet je náročnejšie, ale zároveň predstavujú dokonalejší spôsob umeleckého stvárnenia a rôznosti tvaru i jeho veľkosti. Napriek tomu od 16. storočia prevládajú medaily razené a také prezentujeme aj z tvorby našich medailérov.

Medailérstvo ako forma umenia vzniklo až v renesancii v prvej polovici 15. storočia v Taliansku. Toto umenie našlo výrazné uplatnenie aj v našej slávnej kremnickej mincovni (Slavkovsky, 2000). V ďalšej časti príspevku uvádzame iba určitý výber medailí, ktoré pripomínajú významné výročia vzniku banských miest tejto banskej oblasti a ich spoločenstva. Pri popise prezentovaných medailí som vychádzal predovšetkým z prác Schenk (1979, 1983) a z dokumentácie vlastnej zbierky.

• j. – jednostranná medaila
• a. – averz
• r. – reverz
• B – bronz
• T – tombak.
• pAg – postriebrená
• pAu – pozlátená
• paB – patinovaný bronz
• paT - patinovaný tombak
• Ø – priemer medaily

Mesto Gelnica (a.), 700 rokov založenia mesta Gelnice 1264 – 1964 (r.), Medailér: Andrej Peter, 1964, Medaila: a., r., T, Ø 70 mm
averz	reverz

600 ROKOV BANÍCTVA V SLOVINKÁCH 1368 – 1968 (a.), ŽB n. p., závod Slovinky (r.), Medailér: Andrej Peter, Medaila: a., r., T, Ø 70 mm
averz	reverz

Štvrté banícko geologické dní Zlatá Idka 1989 (a.), PRO MEMRIA FUNDATIONS SOCIETATIS HUNGARIAE SUPERIORIS CIVITATUM MONTANORUM 1487. . 12. 26. (r.), Medailér: Veronika Witzová, Medaila: a., r., paB, Ø mm
averz	reverz

Ťažba a spracovanie nerastných surovín sa v dlhej histórii ľudstva podieľali na určitom jeho pokroku, ale v novoveku vo výraznejšej miere aj na znečisťovaní a znehodnocovaní životného prostredia, ale príroda a ľudský um to dokázali čiastočne eliminovať. Podstatou baníctva však vždy bolo to, že dávalo obživu obyvateľstvu a priaznivo ovplyvňovalo hospodárstvo krajiny. Platí to jednoznačne pre Slovensko, ktoré za svoj rozvoj zvlášť v rakúsko-uhorskej monarchii môže byť povďačné baníctvu. Dôkazom toho bol aj vznik Banskej akadémie v Banskej Štiavnici dekrétom Márie Terézie v roku 1762, ako prvej vysokoškolskej inštitúcie v Európe so zameraním na výchovu banských odborníkov.

Vďaka baníctvu drahých kovov v Kremnici bola založená v roku1328 mincovňa, ktorej dukáty ju preslávili, ale aj medailérska tvorba. Práve novodobé medaily so zameraním na baníctvo sú tiež dôkazom ontinuity a pestovania baníckych a medailérskych tradícií.

Z toho dôvodu pripomínajme si slávu našich banských miest obnovou ich kultúrneho dedičstva a tradícií. Významným umeleckým artefaktom pri tejto činnosti nech je aj medailérska tvorba, ktorá dokumentuje historické udalosti, ale zároveň prezentuje umelecký sloh a štýl medailéra, ako aj technologickú úroveň razenia medailí.

• Halaga, O., 1990: Spoločenstvo siedmych banských miest na území košickej kráľovskej komory. Zborník – Banské mestá na Slovensku. Vydavateľstvo Osveta Martin, 91 – 102.
• Juck, Ľ., 1990: Výsady banských miest na Slovensku v stredoveku. Zborník – Banské mestá na Slovensku. Vydavateľstvo Osveta Martin, 82 – 90.
• Marcinko, J., 2004: Gelnické banské právo. Vydanie vlastným nákladom autora Košice, 146.
• Marsina, R., 1973: K vývoju miest na Slovensku do začiatku 15. storočia HČ 21, 337 – 367.
• Ratkoš, P., 1973: Vznik a začiatky banských miest na Slovensku. HŠT 19, 36 – 42.
• Slavkovský, J., 2000: Kremnická mincovňa a jej novodobé razby medailí s banícko- geologickou tematikou. Spravodaj roč. 40, č. 4-5, Banský výskum, s. r. o., Prievidza, 245 – 248.
• Schenk, J., 1979: Slovenské hornictví v obrazech numismatických ražeb (1918 – 1978). Ide o internú publikáciu autora, 1 -38.
• Schenk, J.,1983: Slovenské rudné, uhoľné a nerudné baníctvo v obrazoch numizmatických razieb (XVI. – XX. Stor.). Správy, informačný bulletin SNS a Vsl. múzea v Košiciach, roč. X, č. 2, 8 -15.
• Zámora, P. a kol.,2004: Dejiny baníctva na Slovensku II. Diel. Vydavateľstvo – Banská agentúra Košice.