Mince, ktoré vznikali a používali sa po stáročia, mince z rôznych kovov, rozličnej akosti, hmotnosti a tematiky, či už staroveké, stredoveké i novoveké - moderné mince - sú dokladom kultúry určitého národa a ich vonkajšia – to znamená výtvarná stránka - býva najčastejšou pohnútkou zberateľského záujmu.

Tieto úvodné vety však platia aj o medailách a plaketách. Medailérstvo bolo vždy úzko spojené s mincovníctvom, tvorbou a razením mincí. Rozdiel medzi mincami a medailami spočíva predovšetkým v ich účelovom určení, pretože medaily nie sú na rozdiel od mincí platidlom, nemajú teda nominálnu hodnotu, ale rovnako ako mince sú predmetom pozornosti zberateľov. Medaily, v porovnaní s mincami, sa vydávajú v relatívne nízkych nákladoch, predovšetkým pri príležitosti ocenenia športovcov, vynikajúcich pracovníkov, k výročiam podnikov, škôl, rozličných organizácií, k mimoriadnym príležitostiam, k významným výročiam osobností. Pamätné medaily pripomínajú konkrétne historické udalosti, podujatia, pamätné dni a podobne.

Záujem o zbieranie mincí a medailí, o vytváranie súkromných a verejných numizmatických zbierok, nie je záležitosťou modernej doby, ale má dlhú a bohatú históriu. Už v staroveku vznikali súkromné numizmatické zbierky – známy je cisár Augustus (27 pred Kr. –14. po Kr.), ktorý zbieral mince svojich predchodcov. V 14. storočí to bol Francesco Petrarca (1304-1374), v 15. storočí Matej Korvín (1458-1490), v 16. storočí sa tejto záľube venovali Ferdinand I. (1526-1564), Maximilián II. (1564-1576), Rudolf II. (1576-1608) a ďalší. Mince a medaily zbierali J. W. Goethe, Maxim Gorkij, Jan Neruda. Vymenovať všetkých známych súkromných zberateľov v minulosti nie je na tomto mieste možné a nie je ani cieľom tohto príspevku.

Nevznikali však len súkromné zbierky. Už počas 17. a 18. storočia sa budovali numizmatické zbierky verejné, napríklad školské, zbierky vedeckých a cirkevných inštitúcií, muzeálne zbierky alebo numizmatické zbierky niektorých bánk. V priebehu 19. storočia prenikla záľuba zbierania mincí a medailí do najširších kruhov obyvateľstva (MINAROVIČOVÁ 1984, s. 38-40). V Bratislave môžeme sledovať začiatky zbierania numizmatických pamiatok a budovanie zbierok už od 17. storočia.

K historicky najvýznamnejším numizmatickým zbierkam patria tri bratislavské zbierky. Jedným zo zakladateľov veľkej lyceálnej numizmatickej zbierky, ktorá už v 19. storočí mala okolo 17 000 mincí a medailí bol Matej Bel (1684-1749), ktorý sa ako rektor Evanjelického lýcea v Bratislave zaraďuje medzi prvých zberateľov numizmatických pamiatok. Druhou významnou bratislavskou zbierkou je zbierka pri Mestskom múzeu v Bratislave, ktorá sa začala budovať v 19. storočí, v roku 1868, teda v roku jeho založenia. V súčasnosti obsahuje už takmer 25.000 kusov mincí a medailí najmä bratislavskej proveniencie, z ktorých treba vydvihnúť najmä hromadné nálezy keltských mincí, medaily a žetóny na korunovácie uhorských kráľov v Bratislave, razby bratislavskej mincovne z rokov 1430 až 1721, pozoruhodné stredoveké zlaté razby, pracovné a peňažné poukážky, robotné poddanské znaky atď. Tretia a najväčšia muzeálna bratislavská numizmatická zbierka je uložená v Slovenskom národnom múzeu - Historickom múzeu na Bratislavskom hrade a obsahuje okolo l30.000 kusov numizmatických zbierkových predmetov zo všetkých druhov kovu. V zbierke sú nálezy ojedinelých a hromadných mincí od antiky až po súčasnosť, moderné kovové a papierové platidlá rozličných krajín z celého sveta, medaily, žetóny, rady a vyznamenania, druhotne použité mince a medaily na šperky a úžitkové predmety atď. (HLINKA 1980, s. 19-23).

Týmto stručným úvodom o počiatkoch zberateľstva a budovaní súkromných a verejných numizmatických zbierok som chcela nadviazať na zaujímavú aktivitu členov výboru bratislavskej pobočky SNS, ktorí sa v roku 1982 rozhodli urobiť niečo - možno povedať - na to obdobie nezvyčajné. Zozbierať medailérske pamiatky, vzťahujúce sa na hlavné mesto, dokumentujúce históriu aj súčasnosť mesta s cieľom, aby sa takto vybudovaná zbierka uchovala aj pre ďalšie generácie a aby medaily a plakety s tematikou Bratislavy neupadli do zabudnutia.

Od vzniku SNS v roku 1970, všetky pobočky SNS na Slovensku vydávali vlastné medaily k významným príležitostiam (MINAROVIČOVÁ 1995). Bratislavský výbor začal ale okrem toho, v roku 1982 budovať aj vlastnú zbierku pobočky zameranú na medaily, plakety a žetóny s bratislavskou tematikou. Bratislava, ako hlavné mesto Slovenska, bolo mesto s bohatou históriou a kultúrou, mesto s centrálnymi úradmi, vysokými školami, podnikmi, závodmi a množstvom rozličných vedeckých a kultúrno-spoločenských inštitúcií. A každá z nich vydávala svoje pamätné medaily, plakety k najrozličnejším jubileám a príležitostiam, i ako prejav uznania za pracovné či športové výsledky (MINAROVIČOVÁ 1984).

A tak sa myšlienka vytvoriť zbierku medailí, ktoré sa vzťahujú k histórii Bratislavy a boli aj odrazom jej vtedajšej súčasnosti, premenila na reálny čin. Spočiatku sa výbor pobočky snažil získavať medaily alebo plakety s bratislavskou tematikou z numizmatických aukcií. Takto získané predmety sa stali základom zbierky. Neskôr sa výbor písomnou formou obrátil na všetky úrady, školy, inštitúcie a podniky, výskumné ústavy a podobne, sídliace na území mesta so žiadosťou o zaslanie medailí a plakiet, ktoré vydali počas svojej existencie. Táto výzva sa stretla s neobyčajným porozumením. V roku 1984 obsahovala zbierka už okolo 450 kusov rozličných medailérskych pamiatok, dokumentujúcich kus histórie nášho mesta.

Predstavovala celú škálu drobnej plastiky od známych a neznámych autorov, výtvarníkov a medailérov. Takmer všetci, ktorí do zbierky svojou medailou prispeli, vysoko ocenili náš zámer a zároveň s medailou poslali aj dokumentáciu, akýsi „rodný list“ predmetu, ktorý obsahoval dôvody na vydanie medaily, údaje týkajúce sa výtvarného návrhu, realizácie, počtu vydaných kusov i komu sa príslušné medaily udeľujú. Týmito podrobnými údajmi sme získali presný dokumentačný materiál o každom predmete k ďalšiemu odbornému spracovaniu a jeho zaradeniu do špeciálneho prírastkového denníka. Zároveň bola ku každému predmetu vyhotovená aj fotografická dokumentácia. Vysoko sme oceňovali najmä to, že takmer všetky medailérske pamiatky nám organizácie darovali. Všetci, ktorí prispeli do našej zbierky bratislavských medailí obdržali od našej pobočky ďakovný list. Aj keď počet novozískaných medailérskych pamiatok rokmi prirodzene klesal, naša iniciatíva v budovaní zbierky neochabla a každý rok sme zaznamenali nové prírastky. Po získaní určitého počtu medailí, vhodného na prezentáciu, plánovali sme zbierku predstaviť aj verejnosti a čakali sme na vhodnú príležitosť.

Po prvý raz sme výber medailí zo zbierky prezentovali na samostatnej výstave, ktorá sa konala od mája až do konca decembra v roku 1985, pri príležitosti 40. výročia oslobodenia Bratislavy a 15. výročia vzniku SNS v spolupráci s numizmatickým oddelením Slovenského národného múzea, na arkáde Bratislavského hradu (MINAROVIČOVÁ 1985, POLIAKOVÁ 1985).

Medaila, tak ako ju prezentovala spomínaná výstava, odhaľovala viac rozmernosť svojho významu a zároveň zmysel celej medailérskej tvorby. Jedným z hlavných zámerov výstavy bolo predstaviť medailu ako historický dokument veľavravne hovoriaci o dobe svojho vzniku, ďalej ako artefakt dokumentujúci jednotlivé etapy budovania spoločnosti a v neposlednom rade ako výtvarné dielo s vysoko umeleckou hodnotou. Vystavené medaily a plakety neboli len dokumentom vývoja nášho mesta ale aj dokladom tvorby samotných umelcov, medailérov a výtvarníkov. Prelínali sa v nich jednotlivé tematické okruhy - kultúra, veda, školstvo, história, šport, ekonomika a ďalšie iné. Táto medailérska výstava so široko koncipovaným záberom bola prvá svojho druhu, prekvapila veľkým záujmom širokej verejnosti a médií a pre nás členov výboru znamenala ďalšiu motiváciu. Bolo potešiteľné, že sa nám podarilo prezentovať po prvý raz medailérske pamiatky odzrkadľujúce kus histórie nášho mesta a ktoré poskytovali návštevníkovi podnet k zamysleniu nad krásou a významom drobnej plastiky.

Už o rok neskôr, v roku 1986, sa uskutočnila ďalšia výstava medailí z našej zbierky a to v spolupráci s trenčianskou pobočkou SNS v Trenčianskom múzeu v Trenčíne pod názvom „Medaily Bratislavy a Trenčína“. Podobne ako v prípade bratislavskej inštalácie, jednotlivé tematické celky medailérskych pamiatok reprezentovali všetky rezorty našej spoločnosti. Doplnené boli, ako už hovorí názov výstavy, o medaily starobylého Trenčína.

V súčasnosti má zbierka s bratislavskou tematikou takmer 750 kusov medailí a plakiet. Okrem zlata sú v zbierke zastúpené všetky druhy kovu – striebro, meď, bronz, hliník, tombak i železo. Mnohé exponáty sú patinované, postriebrené, zlátené, niklované, eloxované. Medaily a plakety majú rôzne tvary sú pravidelné i nepravidelné, jednostranné alebo dvojstranné, vo veľkostiach od 20 do 90 mm. Na tvorbe medailí sa podieľali väčšinou bratislavskí výtvarní umelci, akademickí sochári Rudolf Pribiš, Ján Kulich, Ladislav Snopek, Ladislav Majerský, Karol Lacko, Ľudmila Cvengrošová, Marián Polonský, Alexander Vika, Milan Kožuch, z mimo bratislavských napríklad Otakar Španiel, Andrej Peter, Ladislav Bódi, Mária Poldaufová, Štefan Novotný, Ján Koreň, Ján Korkoš, Ján Černaj a ďalší. Nie všetky medaily sú signované, mnohé sú označené signatúrou rôznych podnikových výtvarníkov, akademických maliarov, zlatníkov alebo akademických sochárov. Viac menej na všetkých medailách dokázali autori spojiť spoločenskú objednávku s vlastnou umeleckou tvorbou.

Zbierka bratislavských medailí zahrňuje medaily a odznaky rezortov stavebníctva, dopravy a služieb, ďalej rezortu obchodu a peňažníctva, rezortu poľnohospodárstva, vodného hospodárstva, priemyslu a energetiky. Osobitnú tematickú skupinu predstavujú medaily kultúrno-osvetových inštitúcií, spoločenských organizácií a zariadení, medaily rezortu vedy a techniky, škôl, mesta vzdelávacích inštitúcií a pamätné plakety k výročiam oslobodenia Bratislavy. V tejto tematickej skupine treba vyzdvihnúť najmä medaily vysokých škôl, ako sú napríklad Univerzita J. A. Komenského, Právnická fakulta, Prírodovedecká fakulta, VŠMU, Vysoká škola ekonomická, SVŠT, ďalej hudobné školy, konzervatóriá, gymnáziá. Z kultúrnych ustanovizní sú to SND, SĽUK, SNM, MM, Slovenská filharmónia, ÚĽUV, Zväz slov. spisovateľov, knižné vydavateľstvá, ZOO a ďalšie iné. Niektoré medaily v zbierke dokumentujú výročia podnikov iné zas ocenenia, ktoré získali najlepší pracovníci za vernosť, za zásluhy a pod. Zaujímavým artiklom sú aj medaily, ktoré sa udeľovali pri príležitosti narodenia dieťaťa v Bratislave – pod názvom Moje rodné mesto Bratislava.

Najstaršie predmety v zbierke pochádzajúce z 19. a začiatku 20. storočia, sme získali z aukcií alebo darom a medzi ne patria napr. medaily Obchodná a priemyselná komora od L. Majerského z roku 1829 a z roku 1919, Bratislavský chudobinec z roku 1830 od I. Langa, strieborné medaily Bratislavská priemyselná výstava z roku 1899 a Mesto Bratislava z roku 1904 z produkcie bratislavského ryteckého podniku Adlerovcov. Ladislav Majerský bol autorom aj medailí na Bratislavskú burzu v rokoch 1926 a 1927. Medaily z rokov 1923 a 1931 sú spomienkou na Medzinárodné dunajské veľtrhy v Bratislave. V našej zbierke sú zastúpené aj medaily s filatelistickou tematikou, napr. medaily na výstavy poštových známok v Bratislave v roku 1937 a v roku 1985, medaila Zväzu slovenských filatelistov atď.

Iba pre zaujímavosť chcem uviesť, že prvou medailou zapísanou v odbornom inventári zbierky pod číslom B/1 (pod týmto písmenom a príslušným poradovým číslom sú medaily v zbierke zaradené) je hasičská mosadzná medaila s nápisom POZSONY z roku 1880. Pre našu zbierku bola vydražená na aukcii v roku 1982.

Pre nás, organizátorov zbierky medailí tematicky sa viažucich k Bratislave, je výsledok našej doterajšej zberateľskej činnosti povzbudením a zároveň ďalším impulzom. Treba poznamenať, že tiež niektorí členovia našej pobočky mali zásluhu na obohatení zbierky, za čo im aj touto cestou vyjadrujem úprimnú vďaku. Som rada, že sa nám doposiaľ podarilo zozbierať taký počet exponátov. Verím, že tento stav nie je konečný a že zbierku postupne obohatíme o ďalšie prírastky nových bratislavských medailí, aby sme tak zachovali históriu i súčasnosť nášho mesta v kove pre budúce generácie.

Literatúra: